DIXITVýlet do fantázie, aký by závidel aj samotný Jung! (Recenzia stolnej hry)Nechceli by ste niekedy popustiť svoju fantáziu z uzdy a ešte sa pri tom
aj zabaviť? Nasať trocha rozprávkovej atmosféry, zodpovedať si otázky o
vlastnom duševnom zdraví, či len tak sa inšpirovať nevšednými obrazmi? Dixit
je jednou z mála hier, ktoré sa môžu pochváliť naozaj netradičným
konceptom, ktorý na prvý pohľad vyzerá nebezpečne jednoducho (tým
myslím, že hrozí podcenenie potenciálu, ktorý táto hra skrýva), ale
ponúka nečakanú zábavu a jedinečný prostriedok spoznávania druhých.
Hra
je údajne (podľa pravidiel) o rozprávaní príbehov a súdiac podľa
priložených kariet, príbehov s rozprávkovými motívmi. V zásade ide o to,
že jeden z hráčov (ktorý je práve na ťahu) si vyberie jednu zo svojich
kariet na ruke a musí povedať (zaspievať, zarecitovať...) niečo, podľa
čoho by sa ostatný hráči mohli dovtípiť, čo je na karte. Zároveň však
musí dávať pozor, aby indícia nebola príliš jednoduchá, ani príliš
zložitá – ak by uhádli všetci hráči, rozprávač by prehral. Ak by
neuhádol nikto, opäť by prehral rozprávač. Túto kartu dá potom
zakrytým obrázkom na stôl. Úlohou ostatných hráčov je najprv vybrať
jednu kartu zo svojich vlastných. Musí to byť podľa možností karta, na
ktorú sa hodí zmieňovaný opis - táto karta má totižto protihráčov
zmiasť! Keď všetci hráči dajú na stol svoje karty, zamiešajú sa a otočia
obrázkami nahor. Potom hráči hádajú, ktorú z kariet tam položil
rozprávač príbehu. Ak uhádnu, majú body. Ak niektorí rozprávačovu kartu
odhalili a zároveň aspoň jeden z hráčov neuspel, body získava rozprávač.
Okrem toho body získajú aj všetci tí, ktorým sa podarilo svojou kartou
oklamať protihráčov. Kto takto získa body, môže za odmenu hopsať o
patričný počet políčok so svojim dreveným zajacom po netradične
koncipovanej hracej ploche, ktorá je súčasťou škatule. (Čo inak
považujem za veľmi originálny nápad). Jednoduché ako facka.
Skutočné
prekvapenie, ktoré dodáva hre nečakaný rozmer, prináša až bližší pohľad
na niektoré karty - nie sú to len rozprávkové námety, ako sa zdá na
prvý dojem. Karty zjavne navrhol nejaký psychológ, ktorý sa vyžíval vo
vymýšľaní mnohovýznamových, občas tuho surrealistických obrazov, na
ktoré sedí snáď každá téma! Skutočná zábava je sledovať myšlienkové
pochody spoluhráčov, ktorých asociácie veľa prezradia nielen o ich
vlastnom pohľade na svet, ale častokrát sa hráči dozvedia o sebe veci, o
ktorých nemali ani tušenie. Nakoľko sa práve toto stane stredobodom
zábavy zrejme závisí od veku hráčov a od ich „rozhľadu“. Môžem tiež
potvrdiť, že vždy, keď hrám Dixit s inými ľuďmi, celková atmosféra a
„asociácie“ majú iný priebeh, a tak je hra vždy tak trochu jedinečná. Ideálny
počet hráčov je asi 5-6. Nie že by sa hra nedala hrať v trojici (v
dvojici to pochopiteľne nie je možné), ale väčší počet hráčov naozaj
výrazne zvyšuje zábavnosť. Úplne nádherné výsledky a ďalší rozmer sa
zjaví v prípade, ak sa hráči pred hrou posilnia kvapkou alkoholu...
Pozitívnych
stránok je viacero. Veľkou výhodou je kratšia hracia doba. Jedna
partička sa dá zahrať do pol hodiny, čo je práve dosť na rozprúdenie
zábavy a nie je problém zahrať viacero kôl na posedenie. Keď nerátame
veľkú škatuľu, karty sa ľahko prenášajú a vysvetľovanie pravidiel trvá
len pár minút. K hre je taktiež možné dokúpiť rozširujúcu sadu s ďalšími
84 kartami, alebo existuje verzia dokonca pre 12 hráčov. Ako nevýhodu
by som spomenul možnosť, že obrázky sa časom stanú „známe“ (to našťastie
nie je žiaden „veľký“ problém), že cena je vzhľadom na obsah balenia
trochu vysoká a obrázky v „rozšíreniach“ pozvoľna strácajú na
„surrealistickosti“. Pobadal som aj pomerne rýchle „ošúchanie“ potlače
na niektorých „tipovacích“ kartičkách, ktoré nie sú až tak kvalitne
vyhotovené, ako hracie karty. Hru môžem odporučiť každému – je veľmi
pravdepodobné, že ak budú hrať túto hru deti, dôraz v zábave bude
kladený na úplne iné miesta než som spomínal a karty budú naozaj brané
vyslovene rozprávkovo. Ale to je samozrejme v poriadku. Každopádne,
Dixit ponúka nevšednú zábavu, ktorá zrejme nesklame naozaj NIKOHO, kto
ešte nezabudol snívať.
Nazad na zoznam článkov
Nazad na hlavnú stránku |